PIVOVARSKÁ REŠTAURÁCIA NA DUNAJSKEJ ULICI
„Prakticky celý život som prežil na Dunajskej ulici. Túto ulicu nikdy nijaký režim nepremenoval. Dunajská ulica prežila od čias uhorského kráľa Ondreja III. (ktorý v roku 1291 udelil Bratislave privilégia kráľovského mesta) Arpádovcov, Anjouvcov, Koburgovcov, Habsburgovcov, Masaryka, Tisa, Beneša, boľševikov a vždy sa volala Dunajská. Musí sa volať Dunajská, lebo voľakedy v stredoveku tu namiesto ulice tiekol naozaj Dunaj.“
Z knihy Júliusa Satinského : Chlapci z Dunajskej ulice
Generácie Bratislavčanov si na ňu spomínajú ako na Donau Gasse, ale v stredoveku ju volali Donau Neusidel. Dunajská ulica vždy zostala Dunajskou, vďaka Dunaju, ktorý tečie zhora z Viedne. Najznámejší z jej rezidentov, nezabudnuteľný Július Satinský jej dokonca venoval spomienkovú knižku, z ktorej je náš citát. Dunajská leží v samotnom srdci Bratislavy. Neďaleko nej, vzdušnou čiarou asi kilometer ku podhradiu, sídlil Meštiansky pivovar. Spájalo ich nielen spoločenstvo s Dunajom, ale aj to, že keby ste sa dokázali časomierou vrátiť v históriii do 15.storočia s istotou by ste našli aj Dunajskú ulicu aj pivovar. Tie dve veci boli v Prešporku isté. Spomínajú starí Bratislavčania, či už ho sami zažili, alebo mali chýr o ňom sprostredkovaný od otcov či od starkých, ktorí, spomínajúc na chuť piva z neho, slastne mľaskali jazykom. V našom hlavnom meste sme pátrali až do obdobia spred vyše dvesto rokov po jednej z dvoch ikon pivovarníctva v Bratislave, ktoré tu, žiaľ, fyzicky už nejestvujú. Málo sa o ňom dopátrate, ale ako dosvedčujú zachované fragmenty, nie je pravda, že iba Česi vedia variť pivo.
Varenie piva v Prešporku, dnešnej Bratislave, má stáročnú tradíciu. Už v polovici 15. storočia získava jedenásť pivovarníkov na Zuckermandli „várečné právo“, teda povolenie variť pivo. V tých časoch sa pivo varilo v malom a konzumovalo priamo u producenta. Takáto výroba však bola neperspektívna, preto za aktívnej podpory mestských radných pánov vznikol v roku 1477 Prvý bratislavský pivovar. Stál na rohu dnešnej Laurinskej ulice a Rybnej brány, zbúrali ho v roku 1532. Jeho zvyšky boli objavené pri búracích prácach v roku 1947.
V Prešporku sa odjakživa vypilo veľa piva. V roku 1752 sa začalo so stavbou druhého pivovaru. Projekt zadali mešťania staviteľom Romischovi a Hildebrantovmal hrdé meno „Die Bürgerliche Brauerei“. Meštiak mala dlhodobo v prenájme od mesta bohatá rodina mešťana Michaela Spechta, neskôr v roku 1880 prešiel pivovar kúpou od mesta do rúk rodiny Deutschovcov. Jeho celková úroveň bola od počiatku smelo porovnateľná s úrovňou bavorských pivovarov. Kvalitou piva sa im veru vyrovnala. Mestský pivovar a reštaurácia s verandou sa nachádzali na Rybnom námestí. V Pressburger Zeitung sa v článku od prešporskej rodáčky Elzy Greilich píše to, ako pivovar vyzeral. Bola to vraj vyslovene úžitková stavba, mal skromnú fasádu, sklenú verandu, kde bola pivovarská reštaurácia. Lenže tí, čo ho navštevovali, sa nepotrebovali kochať architektúrou, chodili tam kvôli iným veciam. Pivovar mal mocného ducha. Pod jeho klenbami ako v kostole sa nachádzali vane na máčanie jačmeňa, z ktorého sa vyrábal slad, sušiareň, pražiareň jačmeňa. Súčasťou boli rôzne sklady, komory, v hlbokých pivniciach v obrovských kadiach pivo kvasilo aj zrelo. V pivovare čerpali vodu z Dunaja pomocou parného stroja, ktorý pracoval až do roku 1868. Neskôr bol napojený na mestský vodovod. Bola tam stolárska dielňa na výrobu sudov, kováčska dielňa na okutie sudov. Fasáda, bola skromná, pri vstupnej bráne boli dva pilastre, na hornom rizalite sa nachádzal jednoduchý trojuholníkový štít a v ňom štukový reliéf s dvomi detskými postavičkami držiacimi erb mesta Pressburg. Meštiansky pivovar bol Bratislavčanmi mimoriadne obľúbený, nielen pre vynikajúce pivo a pre svoju polohu blízko dunajského nábrežia, ale hlavne pre vychýrenú pivovarskú reštauráciu s kvalitnou kuchyňou, ktorá bola jeho súčasťou. Podávali sa v nej všetky kulinárske zázraky takmer každej z kuchýň desiatich národností zastúpených v meste, zjednotených do skvelej prešporskej kuchyne. Atraktivitu miesta umocňovala aj nástupná stanica električky do Viedne. Na pivko vozila do trojjazyčného Pressburgu či Pozsonya aj Viedenčanov, ale schádzala sa tu tiež bratislavská bohéma. Často sa tam stretávali redaktori denníkov a časopisov vychádzajúcich v Bratislave, básnici, aj maliari. Vznikali tu aj romány. Jožo Nižnánsky vtedy písal pre Slovenskú politiku román na pokračovanie priamo do novín, možno jeho známa Čachtická pani vznikala práve v Meštianskom pivovare . Likvidácia pivovaru sa konala krátko po oslave jeho dvestoročnice. Posledné pivo opustilo jeho brány v roku 1968. Meštiansky pivovar zbúrali kvôli stavbe mosta SNP, nebolo mu súdené tešiť milovníkov piva.
Avšak v roku 2010, jeho duch učupený niekde pri podpornom stĺpe Dómu, alebo možno meditujúci na lavičke Ondrejského cintorína, nadobudol stratené sebavedomie a „podhecoval“ štyroch milovníkov piva k prospešnému počinu, vzniku nového Meštianskeho pivovaru. Jeho druhá prevádzka na Dunajskej ulici všetkých víta. Dobrý deň, Guten Tag, Jó napot , tak sa u nás v Bratislave vítalo vždy.
